Domov > Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie

Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie

Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie bola zriadená 24. februára 2021 vládou Slovenskej republiky ako jej stály poradný orgán, ktorý plní koordinačné, konzultatívne a odborné úlohy v oblasti ochrany a podpory duševného zdravia, prevencie vzniku duševných porúch, psychodiagnostiky, liečby duševných porúch, následnej starostlivosti o pacientov s duševnými poruchami, výskumu duševného zdravia, vzdelávania odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie a služby, tvorby politiky duševného zdravia a sledovania kvality v uvedených oblastiach.

Organizačná schéma Rady vlády SR pre duševné zdravie

ZASADNUTIA RADY

Ôsme riadne zasadnutie – 12. decembra 2024

Siedme riadne zasadnutie – 17. júna 2024

Šieste riadne zasadnutie – 18. decembra 2023

Piate riadne zasadnutie – 30. mája 2023

Štvrté riadne zasadnutie – 28. júna 2022

Tretie riadne zasadnutie – 18. februára 2022

Druhé riadne zasadnutie – 28. septembra 2021

Prvé riadne zasadnutie – 1. júla 2021

Predseda
Kamil Šaško – minister, Ministerstvo zdravotníctva SR

Podpredsedovia
Michal Štofko        – štátny tajomník, Ministerstvo zdravotníctva SR

Ján Hrinko            – štátny tajomník, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR

Marián Valentovič  – štátny tajomník, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ján Grossmann    – reprezentant odborníkov z oblasti duševného zdravia

Tajomníčka

Desanka Kanderová – referentka Odboru modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti, Ministerstvo zdravotníctva SR



Predsedovia výborov

Výbor pre primárnu prevenciu:

Ján Gabura – generálny riaditeľ Sekcie sociálnej politiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR


Výbor pre kvalitu starostlivosti o duševné zdravie:

Barbora Maliarová – riaditeľka Odboru modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti, Ministerstvo zdravotníctva SR


Výbor pre výskum:

Kálmán Petőcz –  generálny riaditeľ sekcie národnostného a celoživotného vzdelávania, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR


Výbor pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia:

Michal Štofko  –  štátny tajomník, Ministerstvo zdravotníctva SR


Výbor pre odbornú prípravu a vzdelávanie:

… – zástupca, Ministerstvo zdravotníctva SR

Členovia

Tibor Bernaťák – Ministerstvo kultúry SR

Denisa Žiláková – štátna tajomníčka, Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Martin Rímeš – generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov, Ministerstvo obrany SR

Jozef Pápež  – generálny riaditeľ sekcie personálnych a sociálnych činností, Ministerstvo vnútra SR
Monika Lamačková – riaditeľ kancelária štátneho tajomníka, Ministerstvo spravodlivosti SR

Lenka Svoradová – Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR
Ildikó Polačeková – generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Adam Marek – Ministerstvo financií SR

Alexander Daško – splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity

Ákos Horony – splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny

Róbert Dobrovodský – Úrad verejného ochrancu práv

Zuzana Stavrovská – komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Jozef Mikloško – komisár pre deti

Ján Danko – zástupca, Združenie miest a obcí Slovenska

Andrej Vršanský – zástupca, Únia miest Slovenska

Silvia Pekarčíková – riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja, Združenie samosprávnych krajov SK 8

Alena Kopányiová – riaditeľka, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Michal Hajdúk – vedúci, Centrum výskumu psychických porúch UK

Ján Grossmann – prezident, Slovenská komora psychológov

Monika Trechová – prezidentka, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

Martina Ondrejková  – predsedníčka, Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Martina Dubovcová – predsedníčka, sekcia sestier pracujúcich v psychiatrii Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek

Hana Laciková – predsedníčka, Komora školských logopédov

Michal Patarák – prezident, Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS

Andrea Letašiová – predsedníčka, Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV
Viera Cviková – zástupkyňa, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť

Zuzana Matejčíková Šareková – predsedníčka, Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

Jana Kandriková – predsedníčka, Združenie odborných učilíšť, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení Slovenska

Ivan Eľko – predseda, Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike

Jaroslav Szabó – zástupca, Fórum riaditeľov a zamestnancov detských domovov

Ladislav Krajčovič – zástupca, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím

Mária Vargová – riaditeľka, Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Dagmar Breznoščáková – zástupkyňa, Asociácia na ochranu práv pacientov SR

Výbor je stálym koordinačným, konzultatívnym a odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie pre otázky týkajúce sa starostlivosti o pacientov s psychickými ochoreniami v akútnej aj dlhodobej starostlivosti, so zameraním na kvalitu ich života, prepájanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Výbor sa zaoberá aj otázkami v oblasti terapeutických a liečebných postupov, psychologickej diagnostiky či diagnostiky psychických porúch.

Výbor plní úlohy v oblasti podpory duševného zdravia, zvyšovania kvality a dostupnosti starostlivosti o ľudí s duševným ochorením na základe poverenia rady alebo z vlastnej iniciatívy s dôrazom na medzirezortný charakter problematiky.

Výbor plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s plánom práce Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorý nadväzuje na Plán práce vlády Slovenskej republiky a Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

AKTUALITY

Na prvom zasadnutí výboru, ktoré sa konalo dňa 28.06.2021, boli prezentované informácie o procese tvorby Národného programu duševného zdravia ako aj o reformách a investíciách uvedených v Pláne obnovy a odolnosti, ktoré sa priamo týkajú činnosti výboru. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia nájdete v časti Zasadnutia a uznesenia výboru.

Zasadnutia a uznesenia výboru

Výbor je stálym koordinačným, konzultatívnym a odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie pre otázky týkajúce sa odbornej prípravy a vzdelávania pracovníkov pôsobiacich v oblasti duševného zdravia.

Výbor plní úlohy v oblasti skvalitňovania a prepájania vzdelávania odborn

Výbor plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s plánom práce Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorý nadväzuje na Plán práce vlády Slovenskej republiky a Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

AKTUALITY

Na štvrtom zasadnutí výboru, ktoré sa konalo dňa 26. januára 2022, boli prerokované najmä stanoviská výboru k predkladaným materiálom na zasadnutie Rady vlády SR pre duševné zdravie a zásadné stanovisko k návrhu Nariadenia vlády SR, ktoré zavádza novú certifikovanú pracovnú činnosť Špecifické psychoterapeutické intervencie. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia a prijatých uzneseniach nájdete v Zápisnici zo 4. zasadnutia výboru.

Na treťom zasadnutí výboru, ktoré sa konalo dňa 18. septembra 2021, sa diskutovalo o zložení a činnosti pracovnej skupiny k tvorbe analýzy vzdelávacích potrieb, o návrhu stanoviska k potrebe medzirezortného prepojenia vzdelávania v oblasti duševného zdravia, a o pláne činnosti výboru na rok 2022. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia a prijatých uzneseniach nájdete v Zápisnici z 3. zasadnutia výboru.

Dňa 27. októbra 2021 prebehlo druhé zasadnutie výboru, na ktorom sa diskutovalo o činnosti výboru, pracovnej skupine k tvorbe analýzy vzdelávacích potrieb a požadovaných kompetencii odborných pracovníkov ako aj o stanovisku výboru k potrebe medzirezortného prepojenia vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti duševného zdravia. Zároveň boli schválené návrhy kompetenčných matríc, návrh na budovanie personálnych kapacít a návrh na budovanie systému prevencie syndrómu vyhorenia u zdravotníkov. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia nájdete v Zápisnici z 2. zasadnutia výboru.

Na prvom zasadnutí výboru, ktoré sa konalo dňa 29. júna 2021, bol zvolený podpredseda výboru a schválený plán činností výboru na rok 2021. Na zasadnutí boli prezentované aj informácie o procese tvorby Národného programu duševného zdravia ako aj o reformách a investíciách uvedených v Pláne obnovy a odolnosti, ktoré sa priamo týkajú činnosti výboru. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia nájdete v Zápisnici z 1. zasadnutia výboru.

Zasadnutia a uznesenia výboru

Výbor je stálym koordinačným, konzultatívnym a odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie pre otázky týkajúce sa spolupráce všetkých subjektov poskytujúcich akékoľvek čiastkové služby a vzdelávanie v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory – od špecializovaných služieb až po osvetové činnosti krížom cez všetky vrstvy systému od primárnej až po terciárnu prevenciu. Výbor pri svojej činnosti spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s ostatnými výbormi a pracovnými skupinami rady.

Výbor plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s plánom práce Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorý nadväzuje na Plán práce vlády Slovenskej republiky a Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Výbor pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia vznikol na základe Dodatku č. 1 k Štatútu Rady vlády SR pre duševné zdravie schváleného vládou SR uznesením č. 49/2024 zo dňa 1. februára 2024, ktorý bol predložený vláde SR v nadväznosti na uznesenie Rady vlády SR pre duševné zdravie č. 24/2023 zo dňa 18. decembra 2023.

AKTUALITY

Dňa 25. septembra o 9:00 prebehne druhé riadne zasadnutie Výboru pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie. Zasadnutie je verejné a účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miestnosti na základe registrácie najmenej 7 dní pred zasadnutím rady na e-mailovú adresu sekretariátu výboru.

Dňa 10. apríla o 9:30 prebehlo prvé riadne zasadnutie Výboru pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie.

ZASADNUTIA

UZNESENIA VÝBORU

Výbor je stálym koordinačným, konzultatívnym a odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie pre otázky týkajúce sa podpory duševného zdravia a prevencie vzniku psychických porúch.

Výbor plní úlohy v oblasti podpory duševného zdravia a prevencie vzniku psychických porúch na základe poverenia rady alebo z vlastnej iniciatívy s dôrazom na medzirezortný charakter problematiky.

Výbor plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s plánom práce Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorý nadväzuje na Plán práce vlády Slovenskej republiky a Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Viac informácií nájdete na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Úzkostná porucha

Úzkostné poruchy sa vyznačujú pretrvávajúcimi strachmi a obavami, ktoré obmedzujú schopnosť hrať sa, učiť sa a byť v spoločnosti ostatných.

Úzkosť sa môže prejaviť aj telesnými príznakmi, ako je bolesť brucha, búšenie srdca, pocit nevoľnosti, bolesť na hrudi, skrátené dýchanie a chvenie rúk.

Úzkosť tiež spôsobuje intenzívne emócie a pocity, častý plač alebo problémy so spánkom.

This will close in 0 seconds

Porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD)

V porovnaní so svojimi vrstovníkmi majú deti s ADHD výrazne väčšie problémy s pozornosťou, impulzívnym jednaním*), hyperaktivitou (zvýšenou fyzickou alebo psychickou aktivitou), prípadne kombináciou týchto prejavov.

This will close in 0 seconds

Porucha príjmu potravy

S poruchami príjmu potravy sa spája skreslený spôsob premýšľania o telesnej hmotnosti a úbytku hmotnosti a narušené stravovacie návyky, ktoré môžu vyústiť v život ohrozujúce fyzické komplikácie.

This will close in 0 seconds

Depresie a ďalšie poruchy nálady

Depresia je pretrvávajúci pocit smútku a straty záujmu, ktorý narušuje schopnosť dieťaťa fungovať a interagovať s druhými. Bipolárna porucha vyúsťuje v extrémne výkyvy nálad medzi depresiou a extrémnym emočným nabudením či konaním, ktoré môže byť riskantné až nebezpečné.

*) impulzívne správanie – správanie, ktoré nie je premyslené, býva predčasné, neprimerane riskantné alebo nevhodné s ohľadom na situáciu. 

This will close in 0 seconds

Autizmus

Autizmus je spektrum príznakov, čo znamená, že sa prejavuje veľmi rôznymi spôsobmi. Existujú však určité rysy, ktoré sa v určitej miere prejavujú u väčšiny jedincov s autizmom.

  • nadmerná citlivosť alebo naopak nedostatočná citlivosť na podnety, ako sú hlasité zvuky a intenzívne svetlo,
  • problémy s rozpoznávaním alebo chápaním emócie druhých ľudí a vyjadrovanie vlastných emócií,
  • opakujúce sa každodenné rutiny, kedy neočakávané zmeny spôsobujú stres alebo obavy,
  • problémy s chápaním reči tela, porozumením sarkazmu a výrazu tváre,
  • silné a vyhranené záujmy v konkrétnych oblastiach.

This will close in 0 seconds

Posttraumatická stresová porucha (PTSD)

PTSD predstavuje dlhodobú emočnú záťaž, úzkosť, stresujúce spomienky, nočnú moru, narušené správanie, a to v nadväznosti na traumatické alebo vysoko stresujúce životné udalosti.

This will close in 0 seconds

Schizofrénia

Schizofrénia je porucha vnímania a myslenia, ktorá spôsobuje halucinácie, bludy (pevné, ale falošné presvedčenia, ktoré sú v rozpore s realitou), narušené myslenie a konanie.

This will close in 0 seconds

Úzkosť a panické ataky

S pocitom úzkosti sa v nejakej fáze života stretol alebo stretne každý z nás. Úzkosť je do istej miery prirodzeným stavom. Úzkosť nám pomáha lepšie sa sústrediť alebo čeliť nebezpečnej situácii, ktorá nám hrozí. Skutočným problémom sa stáva, vtedy, keď sa objavuje stále častejšie a pokiaľ nepramení z konkrétnej situácie. Úzkosť je zložitá kombinácia emócií zahŕňajúcich strach a zlé predtuchy. Často je sprevádzaná fyzickými príznakmi, ako búšenie srdca, pocit nevoľnosti, bolesť na hrudi, skrátené dýchanie a chvenie rúk. Úzkosť môže byť akútna, trvať krátko alebo dlhodobo. Intenzita úzkosti je rôzna, od ľahkého nepokoja až po stav paniky.

This will close in 0 seconds

Depresia

Depresia je v dnešnej dobe veľmi skloňovaným pojmom. Depresia býva diagnostikovaná u jedincov, ktorí zažívajú dlhodobý prepad nálady a je pre nich ťažké až nemožné prežívať radostné chvíle. Jedná sa o závažnú, dlhotrvajúcu poruchu psychiky prejavujúcu sa zníženým až vymiznutím schopnosti prežívať potešenie, poklesnutými náladami a patologickým smútkom. Dotyčný pociťuje často zmar a beznádej, nedostatok motivácie, neschopnosť cítiť potešenie a taktiež úzkosť a osamotenosť, pocity bezcennosti alebo viny, malú sebadôveru, únavu, zhoršenú pozornosť a sústredenie. Niekedy môže byť viditeľná zvýšená agresia. Pokiaľ pociťujete príznaky depresie alebo úzkosti, pozrite sa do sekcie starostlivosť o seba na tipy, čo môžete pre seba urobiť.  V prípade, že cítite, že na to sami nestačíte, požiadajte o pomoc. Zoznam kontaktov na odborníkov nájdete v sekcii Mapa podpory.

This will close in 0 seconds

Poruchy príjmu potravy

Diagnózou poruchy príjmu potravy bývajú označení jedinci s nezdravým spôsobom premýšľania o jedle a vzťahu k svojmu telu, a to aj na úrovni nezdravých pocitov, správania a návykov.

This will close in 0 seconds

Bipolárna afektívna porucha

Bipolárna porucha býva diagnostikovaná u jedincov, ktorí prechádzajú obdobiami extrémne nízkej (depresívnej) a/alebo extrémne vysokej (manickej) nálady.

This will close in 0 seconds

Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno–kompulzívna porucha je ochorenie sprevádzané vtieravými myšlienkami a nutkavým správaním.

This will close in 0 seconds

Posttraumatická stresová porucha (PTSD)

Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť u osôb, ktoré zažili traumatickú udalosť, v dôsledku ktorej došlo k rozvinutiu nepríjemných a obťažujúcich symptómov.

This will close in 0 seconds

Poruchy osobnosti

O poruchách osobnosti možno hovoriť u ľudí, ktorých osobnostné rysy negatívne ovplyvňujú každodenné fungovanie, často vo vzťahoch s druhými ľuďmi.

This will close in 0 seconds

Porucha prispôsobenia

Porucha prispôsobenia spoločne so zmiešanou úzkostnou poruchou a depresívnym ladením je častejšie známa ako situačná depresia. Často ide o reakciu jedinca na závažný stres. Vyskytuje sa, ak jedinec nie je schopný sa prispôsobiť alebo zvládnuť určitú životnú situáciu. Prejavuje sa subjektívnou tiesňou a ďalšími poruchami emócií, ktorých rozvoju predchádza stresová udalosť alebo udalosti.

This will close in 0 seconds

Psychóza

Ľudia trpiaci psychózou vnímajú svet odlišným spôsobom ako ostatní. Vnímanie sveta ľudí trpiacich psychózou sa líši od vnímania ostatných halucináciami, bludmi alebo obidvomi.

This will close in 0 seconds

Samopoškodzovanie, samovražedné myšlienky a kríza psychického zdravia

Sebapoškodozovacie a samovražedné tendencie sú indikátorom závažnej krízy duševného zdravia. Obzvlášť je nutná v prípade týchto problémov čo najskoršia pomoc, aby bolo zaistené bezpečie jedinca.

This will close in 0 seconds

 

Webová stránka Národnej linky na podporu duševného zdravia bude čoskoro spustená.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre pravidelné cvičenie:

  • Vyberte si 3 dni v týždni, počas ktorých strávite aspoň 30 minút fyzickým pohybom.
  • Naplánujte si miesto a čas. Uložte si udalosť do kalendára.
  • Dohodnite sa s blízkym človekom a cvičte spolu.
  • Skúste si nájsť aktivitu, ktorú robíte radi, prípadne ste ju vždy chceli skúsiť. Môže ísť napríklad o prechádzky v prírode, korčuľovanie, behanie, tanec, jogu, cvičenie, plávanie,...
  • Najdôležitejšie je vytvoriť si návyk, ktorý vám bude fungovať. Doprajte si vždy chvíľu na to, aby ste si užili dobrý pocit po cvičení.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre pravidelné lekárske prehliadky:

  • Nezanedbávajte svoje fyzické zdravie.
  • Udržiavajte zdravý životný štýl, pravidelne cvičte, dobre jedzte (bez nadbytočného sladenia a solenia jedál).  Dodržiavajte pravidelný a kvalitný spánok.
  • Vyhýbajte sa škodlivým látkam, akými sú tabak či alkohol.
  • Nezanedbávajte pravidelné lekárske kontroly.
  • Nastavte si spolu so svojím praktickým lekárom zdravotné ciele vrátane spôsobov, akými sú napríklad kontrola, že ste na správnej ceste k ich dosiahnutiu.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre cvičenie jogy:

Skôr než začnete s cvičením jogy, môže sa vám zísť zopár základných pojmov. Napríklad pozície, ktoré sa cvičia v joge, sa nazývajú ásany a dýchacie techniky sú známe ako pránajámy. Pokiaľ začnete s jogou, neváhajte vyskúšať rôzne štýly s rôznymi učiteľmi jogy. Týmto spôsobom môžete zistiť, ktorý štýl jogy vám vyhovuje. Každému môže sadnúť iný prístup.

  • Školy jogy: Vinyasa, Hatha, Power joga a iné.
  • Druhy jogy: Hot joga, Flow joga, Jemná joga a iné.

Pre začiatočníkov je lepšie začať lekciami vedenými inštruktorom. Naučíte sa správne dýchať a učiteľ jogy vám pomôže jednotlivé ásany vykonávať správne. Hneď, ako si nájdete školu jogy alebo druh jogy, ktorý vám je príjemný, zapíšte sa na konkrétne jogové hodiny či kurzy vo vašom meste, a tie potom pravidelne navštevujte. Môžete však vyskúšať aj online lekcie z pohodlia domova – mnoho lekcií je dostupných zadarmo na YouTube a ďalších sociálnych platformách.

  • Oblečte si pohodlné športové oblečenie a postavte sa na podložku. Pokiaľ nemáte podložku, stačí malý koberček, osuška alebo čokoľvek iné, čo zaistí, aby ste nemuseli ležať na holej zemi.
  • Nájdite si pokojné miesto. Venujte určitý čas sám sebe.
  • Sústreďte sa na seba a svoj dych bez ohľadu na to, čo sa deje okolo vás. Môžete si pustiť relaxačnú hudbu.
  • Venujte sa cvičeniu aspoň 15 minút bez prerušenia.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre uvedomenie si úloh svojich emócií:

  • Trénujte kontrolu emócií:
    1. podporte pozitívne emočné zážitky – výskumy dokazujú, že obyčajný úsmev môže urýchliť kardiovaskulárne uzdravenie sa z následkov dlhodobého prežívania negatívnych emócií.
    2. žite tu a teraz – obrátením vašej pozornosti na prítomnosť môžeme prevziať kontrolu nad myšlienkami a emóciami, ktoré prežívate. To vyžaduje, aby ste sa zastavili a uvedomili si, za čo ste v živote vďační. Takéto osobné zamyslenie sa podporí váš pocit vďačnosti a ten zase zvýši vaše pozitívne emočné prežívanie.
  • Nájdite niečo pozitívneho na negatívnych udalostiach. Snaha nájsť pozitívne významy v negatívnych skúsenostiach môže produkovať pozitívne emócie a pomoc zmierniť stres. Dosiahnete to nasledovne:
    1. pozitívne prehodnocujte – so zameraním sa na pozitívne emócie prehodnoťte negatívnu udalosť. Pomôže vám to nájsť význam v tom, čo sa stalo.
    2. zamerajte sa na problém a jeho riešenie – investujte energiu do riešenia alebo zvládania príčiny úzkosti.
    3. znovu interpretujte bežné udalosti s pozitívnym významom – vytvorte si pozitívnu udalosť ako odpoveď na tú negatívnu alebo interpretujte danú udalosť v pozitívnom svetle.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre budovanie empatie:

  • Zamerajte sa na empatiu voči sebe – je nevyhnutné počúvať naše vnútorné psychické prežívanie a byť pozorný k telesným pocitom. Prenášaním pozornosti na prítomnosť môžete sledovať vaše psychické a fyzické prežívanie. Všímanie si emócií a ich prijatia (a to emócií príjemných a nepríjemných) prispieva k väčšej miere súcitu s druhými.
  • Prijmite druhých takých, akí sú – môžete sa viac zameriavať na pozitívne vlastnosti druhých prostredníctvom rozpoznania vlastných vnútorných myšlienok, pocitov a súdov.
  • Zamerajte sa na aktívne počúvanie – väčšiu všímavosť a otvorenosť voči novým veciam môžete dosiahnuť jednoducho cez počúvanie druhých. Ak sa snažíte čo najpresnejšie zachytiť to, čo druhý hovorí, pomáha vám to vstrebávať myšlienky, pocity a osobné významy, ktoré sú pre druhých ľudí dôležité. Počúvanie potom vedie k pocitu väčšej prepojenosti.
  • Získajte rôzne perspektívy – je potrebné si uvedomiť, že každý človek má iný príbeh. Je zdravé skúsiť sa pozrieť na svet očami druhých ľudí.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre osvojenie si radosti a humoru:

  • Obklopte sa humorom – oddávajte sa humoru vtedy, ak k tomu budete mať príležitosť a ak je to vhodné. Vystavujte sa situáciám, ktoré vám pripadajú obzvlášť zábavné. V skutočnosti je humor druh mentálnej hry, hranie sa s nápadmi, čo prináša radosť a zábavu. Základ vášho osobného humoru môžete vypestovať cez vnútorný hravý postoj.
  • Vysmejte sa z toho – smejte sa častejšie, nebojte sa vyjadrovať emócie. Samotný fyzický úkon smiechu prináša množstvo benefitov.
  • Vyjadrujte svoj zmysel pre humor – prijmite skutočnosť, že každý má iný a jedinečný zmysel pre humor. Nebojte sa vyjadriť váš osobitný humor. Nemusíte trénovať rozprávanie vtipov, jednoducho vyjadrite seba a svoj prirodzený zmysel pre humor.
  • Hľadajte humor v každodennom živote – pozerajte sa na život s humorom. Humor je užitočným nástrojom pre zvládanie stresu. Existuje množstvo príležitostí k humoru, ktorý možno nie vždy v každom dni zachytíme. Buďte otvorení a pozorní k takýmto humorným okamihom.
  • Zasmejte sa sami na sebe – nebojte sa si s ľahkým srdcom urobiť srandu sami zo seba. Je potrebné si uvedomiť, že každý niekedy urobí trápne chyby. Nie je potrebné sa brať príliš vážne. Najlepší spôsob, ako premeniť negatívne udalosti na pozitívne, je zasmiať sa na nich.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre nasmerovanie vášho života v súlade s vašimi hodnotami:

Venujte nejaký čas premýšľaniu nad hodnotami, ktoré sú pre vás dôležité. Príkladom hodnoty môže byť zdravie, práca, vzdelanie, múdrosť, sloboda, pokora, rodina, vzťahy a podobne.

Sú v rozpore s tým, čo robíte?

  • Napadajú vám nejaké životné ciele, od ktorých ste upustili, dôležití ľudia, veci, zážitky, o ktoré ste prišli v dôsledku honby za niečím, čo nie je v súlade s vašimi hodnotami?

Pokiaľ áno, premýšľajte o zmenách, ktoré je potrebné zvážiť, aby ste začali žiť v súlade so svojimi osobnými hodnotami.

  • Vezmite si papier a spíšte akékoľvek myšlienky, ktoré vám napadnú.
  • Začnite niečím najdosiahnuteľnejším (napr. tráviť viac času s rodinou).

Počas toho, ako budete premýšľať nad zmenami, ktoré chcete priniesť do vášho života, priebežne skúmajte, do akej miery sú v súlade s vašimi hodnotami a cieľmi.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania pre modlitbu a meditáciu:

Existuje veľa meditačných škôl, avšak základom všetkých je upokojenie mysle a zastavenie neustáleho premýšľania o vonkajšom svete, čo vedie k dosiahnutiu pokoja v mysli človeka. Na meditáciách a modlitbách je skvelé, že ich môžete praktizovať kedykoľvek a kdekoľvek, ako dlho budete chcieť.

  • Pohodlne sa usaďte, zavrite oči, zhlboka sa nadýchnite a vyčistite svoju myseľ cez sústredenie sa na svoj dych.
  • Hneď, ako začnú prichádzať myšlienky, neposudzujte ich, nijako ich nerozvádzajte, nechajte ich ísť a pokračujte v sústredení sa na svoj dych.
  • Opakujte toto cvičenie pravidelne, každý deň aspoň 10 minút.
  • Všímajte si, ako meditácia ovplyvňuje vašu náladu v priebehu dňa a snažte sa postupne zvyšovať čas, ktorý meditácii denne venujete.

Nezabúdajte ale, že na meditáciu sa musí ísť pomaly a rozhodne nie je pre každého. Pokiaľ sa v jej priebehu necítite príjemne a máte pochybnosti o jej vplyve na vás, nepokračujte. Pozitívnych vplyvov plynúcich z meditácie môžete dosiahnuť aj inými spôsobmi. Môže ísť napríklad o vykonávanie činností, ktoré vás napĺňajú a ktoré vykonávate s radosťou.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania, či sa stať súčasťou komunity veriacich:

  • Zamyslite sa nad tým, akú úlohu hrá duchovná dimenzia vo vašom živote.
  • Zamyslite sa nad tým, kto z ľudí vo vašej rodine a okolo vás je otvorený rozprávať sa s vami na témy viera a duchovný život.
  • Preskúmajte online zdroje, skúste nájsť miestne komunity veriacich a skúste ich navštíviť, ak to bude možné.
  • Neváhajte sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o rôzne druhy náboženstva a hľadajte svoju vlastnú cestu, ktorá bude vám osobne vyhovovať najviac.
  • Rozlišujte ale medzi sektami, ktoré vás môžu ohroziť aj medzi ostatnými komunitami veriacich.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania ako vzdorovať negatívnym myšlienkam:

Takmer každý niekedy zažil rušivé myšlienky. Existujú však postupy, vďaka ktorým ich môžete rozpoznať a vyrovnať sa s nimi. Myseľ v priebehu dňa pracuje s rôznou intenzitou a frekvenciou a mozog takmer neustále tvorí nové myšlienky. Niekedy si nie sme vedomí myšlienkových pochodov, hoci niektoré z nich sú rušivé.

  • Zastavte sa a zamyslite sa nad tým, ako sa cítite kvôli ktorej myšlienke. Je dôležité si uvedomiť, že sami môžete kontrolovať myšlienky, ktorými sa zaoberáte.
  • Zamerajte sa na prítomnosť a sústreďte sa na to, čo sa práve teraz deje, získate viac kontroly nad vlastnými myšlienkami a nad tým, ako sa v nich cítite. Keď sa týchto postupov budete držať, vytrénujete si mozog k menšej vnímavosti k rušivým myšlienkam.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania, prečo si viesť denník:

  • Venujte sa písaniu cca 20 minút denne a najlepšie o samote. Píšte, čo máte na mysli tak, ako to prichádza, teda bez cenzúry. Denník je priateľom, ktorý vás nesúdi, má vás rád takých, akí ste.
  • Píšte v prítomnom čase a môžete skúsiť začať písať vety: ,,Cítim sa/Myslím/Potrebujem/Chcem...‘‘.
  • Kúpte si denník a užite si čas sami so sebou. Niektorí ľudia uprednostňujú písanie na počítači alebo pomocou aplikácie v telefóne. Ako najlepšia voľba sa ale javí písanie na papier.  

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania ako sa k elektronike a technológiám pripájať (a odpájať) vedome:

  • Snažte sa netráviť príliš mnoho času online, radšej ho nahraďte plánovanými offline aktivitami a ľudským kontaktom tvárou v tvár.
  • Ak je to pre vás tvrdý oriešok, čas strávený on-line si naplánujte dopredu, aby ste sa vyhli jeho prehnanému používaniu.
  • Využite externé upozornenia, ktoré vám pomôžu sledovať čas vymedzený pre internet.
  • Obmedzte používanie určitých on-line aplikácií, ktoré potenciálne uľahčujú rozvoj závislostného správania ako napr. hranie on-line hier, sledovanie porna alebo používanie sociálnych sietí a aplikácií.
  • Vyvarujte sa používaniu elektronických zariadení pred spánkom. Chronické vystavovanie sa modrému svetlu, ktoré vydávajú mobilné a počítačové zariadenia, môže mať závažné následky na kvalitu vášho spánku.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania ako rozoznať, čo je a čo nie je vo vašej moci:

Mindfulness je spôsob prežívania života ,,v prítomnosti‘‘, ktorý zahŕňa proces sebauvedomenia.  Naučte sa rozoznať a prijať veci mimo vašu kontrolu pomocou nasledujúcich tipov inšpirovaných mindfulness: 

    • Určite, čo máte v moci kontrolovať – byť si vedomý, čo môžete a čo nemôžete kontrolovať, je prvým krokom k silnejšiemu Ja.
    • Vnímajte svoje myšlienky a pocity – smerovanie pozornosti na súčasnosť je kľúčom k uvedomeniu si súčasného psychického stavu. Aby sme precítili vlastné myšlienky, city a pocity, je potreba sa zastaviť a zamyslieť nad tým, ako vaše myšlienky ovplyvňujú vaše emócie.
    • Zamerajte sa na prítomnosť – presunutie pozornosti do prítomnosti vám pomôže zamerať sa na to, čo je teraz a nie na to, čo by mohlo byť a čo by sa mohlo stať. Byť si vedomý prítomnosti vám pomáha získať kontrolu nad myšlienkami a emóciami.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania na čítanie inšpiratívnej literatúry:

  • Skúste si tento týždeň čítať aspoň 30 minút denne. Môžete to skúsiť tesne predtým, ako sa uložíte na spánok, alebo si môžete naplánovať konkrétny čas v priebehu dňa.
  • Nečítajte len na zariadeniach (napr. telefóne či tablete – to platí najmä pred spaním), čítajte aj tlačené knihy. Vyberte si knihu, ktorú ste si už dlho chceli prečítať, pripravte si šálku čaju a užite si to.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania ako precvičovať mindfulness alebo meditáciu:

  • Skúste si na mindfulness nájsť 5 - 10 minút každý deň.
  • Po prebudení si môžete ako prvé všímať svoj dych, svoje myšlienky a pocity.
  • Potom sa môžete zamerať na dotyk kefky na zuboch alebo umývanie rúk.
  • Priveďte pozornosť naspäť k svojím zmyslom, k zvuku a dotyku tečúcej vody.
  • Na ceste do práce sa sústreďte na kontakt so zemou pod nohami a na zvuky okolo vás.
  • Kedykoľvek sa v priebehu dňa začnete cítiť úzkostne alebo unavene, skúste si dať prestávku a uvoľniť sa zameraním pozornosti na prítomný okamih.
  • Zároveň nezabudnite, že to nie je súťaž alebo, že táto technika nemusí byť prevedená dokonalo, aby vám pomohla.
  • Je úplne normálne, že vás niečo vyruší alebo sa budete vedieť koncentrovať naraz len zopár minút, najmä v začiatkoch.

This will close in 0 seconds

Tipy a odporúčania ako trénovať pozitívnu vnútornú reč:

  1. Spoznajte negatívnu vnútornú reč – niektoré situácie vo vás môžu vyvolať pochybnosti o sebe samých a viesť tak k negatívnemu self-talku. Kým sa naučíte, ako k sebe hovoriť pozitívne, je dôležité vedieť rozpoznať vzorce negatívneho myslenia a vnútorné reči:
    • personalizácia – sklon k sebaobviňovaniu. ,,Som ten najhorší‘‘. ,,Vždy všetko pokazím‘‘.
    • magnifikácia – sklon k preháňaniu závažnosti alebo miery problému. ,,Vždy všetko pokazím‘‘. ,,Nikto ma vôbec nemá rád‘‘.
    • katastrofizácia – sklon očakávať to najhoršie, avšak bez logického vysvetlenia či dostatočnej argumentácie. ,,Nikdy nedostanem poriadnu prácu‘‘. ,,Nikdy nemôžem uspieť‘‘.
    • čiernobiele myslenie – sklon sústrediť sa len na negatívne alebo len pozitívne aspekty, inými slovami, vidieť svet len čiernobielo. Patria k tomu slová ako ,,vždy, alebo nikdy‘‘, ,,všetko alebo nič‘‘, ,,dobré alebo zlé‘‘.
  2. Začnite pretvárať vašu vnútornú reč z negatívnej na pozitívnu. Tu je zopár príkladov:
Negatívna vnútorná reč Pozitívna vnútorná reč
Je to veľmi ťažké. Znie to ako výzva, ale skúsim to.
Toto mi vôbec nejde. Toto mi zatiaľ nejde.
To som zase pokazila. Urobila som chybu, ale napravím to.
Vzdávam to, nemám na to. Je to náročné, ale ešte tomu dám šancu.
Nič neviem. Chcem sa učiť.
Zlyhám. Verím vo svoje schopnosti.
To určite nevyjde. Prídem na to, ako to urobiť.
Nie som dosť dobrý. Verím, že uspejem.
  1. Môžete sa naučiť rozoznávať negatívne myšlienky a vnútornú reč a získať schopnosti, ktoré vám ich pomôžu korigovať. Pre každé tvrdenie hľadajte dôkaz, ktorý ho potvrdí alebo vyvráti. ,,Existuje pre moju myšlienku nejaký dôkaz? Čo by si o tom myslel môj kamarát? Bude na tom o rok záležať?‘‘
    • skontrolujte svoj emočný stav – nie vždy sme si vedomí myšlienok, ktoré nám bežia v hlave. Preto je nevyhnutné sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, aké pocity sa vo vás objavujú spolu s vašimi súčasnými myšlienkami.

This will close in 0 seconds

X